Wednesday , September 18 2019
Home / slovakia / Pred 450 rokmi sa narodil lekár Ján Jessenius. Uskutočnil prvú pitvu

Pred 450 rokmi sa narodil lekár Ján Jessenius. Uskutočnil prvú pitvu



Bratislava 27. decembra (TASR) – Lekár a anatóm ján jessenius vykonal prvú verejnú pitvu v Prahe. Bol to odvážny čin a veľká senzácia v časoch mnohých náboženských predsudkov. Napísal vyše 50 odborných prác z oblasti medicíny, filozofie a histórie. Od jeho narodenia uplynulo dnes 450 rokov. Svojich súčasníkov prekonal mnohými lekárskymi poznatkami a prístupmi v liečení.

Narodil sa 27. decembra 1566 vo Vroclave (dnes Poľsko). Pochádzal však zo starej zemianskej rodiny Jesenských z Horného Jasena (dnes obec Turčianske Jaseno na Slovensku), k čomu sa hlásil. Udtudoval v nemeckom Wittenbergu a Lipsku filozofiu a medicínu. V štúdiu pokračoval na univerzite v talianskej Padove. Bol osobným lekárom cisára Rudolfa II., V rokoch 1595-1602 vedúcim katedry anatómie, chirurgie a lekárskej botaniky na univerzite vo Wittenbergu a dvorným lekárom uhorského kráľa Mateja (168 v12).

Od roku 1613 pôsobil v Drážďanoch (Nemecko), Bazileji (Švajčiarsko), Tiibingene (Nemecko), českej Prahe a Siene (Taliansko). V rokoch 1617-1620 bol rektorom Univerzity Karlovej v Prahe. V roku 1618 zapojil do politiky, bol proti zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa.

Do Prahy sa Jessenius dostal na pozvanie priateľa dánskeho hvezdára Tycha Brahe. Profesor univerzity vo Wittenbergu, vtedy 34-ročný Jessenius pitval s povolením cisára Rudolfa II. v Rečkovom kolégiu pražskej univerzity telo katom popraveného muža. Toto "anatomické divadlo" sa začalo 8. júna 1600 a trvalo päť dní. Na mŕtvole obesenca demonštroval tvar, veľkosť a uloženie jednotlivých orgánov v ududom tele. Začal s pitvou dutiny brušnej a prítomným vysvetlil funkciu vnútorností. Pokračoval dutinou hrudnou, mozgom, zmyslovými orgánmi a skončil končatinami. Keďže na stole ležal muž, rozrezal aj ovčiu maternicu, abi divákom ukázal a porovnal ako vyzerá. Toto netradičné "predstavenie" si pozrelo približne päť tisíc divákov.

Odborná verejnosť bola nadšená, katolícka cirkev pobúrená. Kezelius Bydžovský ho vo svojej Kronike mladoboleslavskej opísal ako človeka, ktorý štvrtil udud a nakoniec bol sám rozštvrtený.

Priebeh pitvy a jej výsledky zhrnul Jessenius v cykle deviatich prednášok. Vydal o nej vo Wittenbergu spis Johannis Jessenii á Jessen, Anatomiae Pragae, Anno MDC ab solemniter administratatae historia (Ján Jessenius z Jaseného, ​​história o pitve prevedenej v Prahe roku 1600).

Pitva mala veľký ohlas údajne bola podnetom po poiadavke na opätovné otvorenie Lekárskej fakulty na pražskej univerzite. V rokoch 1604-1605 robil Jessenius so študentmi ďalšie anatomické pitvy, ktoré u boli súčasťou výučby (pitval ženu a dieťa).

Ján Jessenius v lekárskej praxi vyzdvihoval predovšetkým správnu diagnostiku ako základ úspešnej liečby. V jednom zo svojich diel opísal určovanie chorôb podľa farby, hustoty a zrážanlivosti krvi. Uplatňoval modernú chirurgiu. Podrobne opísal ľudskú kostru a z jeho anatómie oka vychádzal Johannes Kepler pri konštrukcii ďalekohľadu.

Po bitke na Bielej hore a nstupe Ferdinanda II. Habsburského na český trón a vedúcu osobnosť protihabsburgského odboja zatkli a odsúdili na smrť. Popravili ho pražskom Staromestskom námestí 21. júna 1621 (vyrezali m jazyk, hlavu zavesili na Staromestskú veúu je je rozštvrtené telo vystavili v rzznych častiach mesta). Dodnes sa nevie, kde sa pozostatky Jána Jessenia nachádzajú.


Source link